,,Ak sa vylieči duša, telo sa dá ľahko do poriadku“

2012-11-25 Klastor 04S Vianocami si úzko spájame radosť z rozdania či prijatia vianočných darčekov a tento čas v nás vyvoláva aj tie emócie, kedy viac myslíme na druhých a máme viac otvorené srdcia . V dnešnej dobe nie je žiadnou výnimkou, keď sa človek z rôznych dôvodov, vlastnou vinou alebo cudzím pričinením ocitne bez strechy nad hlavou, bez domova alebo je odkázaný na pomoc druhých a práve táto téma nás inšpirovala k návšteve občianskeho združenia Dobrý Pastier v Kláštore pod Znievom, ktoré pár dní pred Vianocami, dňa 18. decembra v roku 2008 dostalo svoj vianočný darček v podobe oficiálneho povolenia k jeho vzniku zo strany Biskupského úradu v Banskej Bystrici a vďaka pomoci a požehnaniu dnes už zosnulého biskupa Rudolfa Baláža. Stalo sa tak aj vďaka finančnej podpore Žilinského samosprávneho kraja a zásluhou húževnatého, obetavého  a sociálne cítiaceho kňaza a správcu centra d.p. Vladimíra Masláka.

Závislosť a následné bezdomovectvo sa veľmi kruto vedia pohrať s osudom človeka – to dôstojný pán farár Vladimír Maslák pochopil už v Koši pri Prievidzi, keď si k svojim bežným kňazským povinnostiam dobrovoľne pridal aj vtedajšie pôsobenie v miestnom resocializačnom zariadení Provital. Tu nahliadol do psychiky človeka, ktorého trápi závislosť či už na drogách, alkohole alebo hracích automatoch. Keď spoznal týchto ľudí nielen zvonka, ale aj ich vnútro a pochopil ich trápenie, začal im pomáhať riešiť ich kríž. A výsledkom bolo založenie samostatného centra Dobrý Pastier, ktorého chodu sa dnes naplno venuje a kde v súčasnosti nachádza útočisko okolo 140 ľudí bez domova a ľudí závislých od alkoholu, drog či hazardných hier.

Pán farár, čo Vás priviedlo k myšlienke založenia tohto útulku?
Pocit, že Pán Boh ma posiela a sama Božia prozreteľnosť ma sem sotila. A dobre, že ma sotila, lebo to robím rád, mám rád tých ľudí a tú prácu, ktorú robím.

V akých priestoroch sa útulok nachádza?
V priestoroch v správe biskupského úradu v bývalom, v tom čase už schátralom kláštore, ktorého história sa datuje do roku 1251, do obdobia vlády uhorského kráľa Bela IV., z rozhodnutia ktorého tu bol založený premonštrátsky kláštor. Kláštorný komplex bol jedným z najvýznamnejších náboženských a vzdelanostných centier vtedajšieho Uhorska. Tieto budovy tak dýchajú takmer 800 ročnou históriou. V minulosti tu boli rôzne rehole a tak sa tento krásny premodlený priestor stal živnou pôdou pre to, aby tu Pán Boh dal niečomu peknému vyrásť a my všetci sme tu v Božom náručí. Súčasťou je pútnický kostol Panny Márie z r. 1249, ktorý patrí k najstarším ranogotickým sakrálnym stavbám na Slovensku. Interiéru dominuje mohutný barokový hlavný oltár s oltárnym obrazom Milostivej Panny Márie.

Kto všetko tu môže nájsť svoj domov a ako dlho tu môže zostať?
Poskytujeme tu služby ľuďom od 18 rokov, pomoc pre širokú paletu ľudí, ktorí stratili bývanie, pre ľudí bez prístrešia, pre tých, ktorí už vyšli z detského domova po dovŕšení dospelosti,  domov pre tých, ktorí prešli rozličnými závislosťami a stratili bývanie aj pre tých, ktorí prichádzajú po výkone trestu a nemajú sa kde vrátiť. Ponúkame štyri služby: útulok, dom na polceste (ľudia, ktorí chodia do zamestnania a nemajú kde bývať), zariadenie pre seniorov a zariadenie opatrovateľskej služby. Bojujeme proti závislostiam a motivujeme ľudí, aby našli základné priority a vieru. Naši klienti sú vďační, že majú strechu nad hlavou, teplo a majú čo jesť a že sa im prejavuje pozornosť. Lebo keď sa pravda nepodáva s láskou, tak sa neprijíma.

Ako funguje život v útulku a koľko má zamestnancov?
Chováme asi 60-70 ošípaných, 40 ks hovädzieho dobytka, 250 oviec, 50 kôz, 14 koní a veľa hydiny. Sme sebestační vo varení, praní, žehlení, upratovaní aj pri stavebných, tesárskych či klampiarskych prácach. Každý, kto je zdravý, má prideľované práce podľa potreby. Naši klienti tu v Kláštore sú muži a 10 žien máme umiestnených v rehoľnej komunite sestier Vykupiteliek v neďalekom Vrícku.  
Máme takmer 30 zamestnancov vrátane desiatich invalidných dôchodcov, ktorí pracujú v našich ochranných dielňach otvorených v tomto roku, pričom niektorí z nich sú aj bývalí klienti.  Obyvateľom tohto centra podľa potreby môžeme zabezpečiť pomoc lekára,  psychológa alebo psychiatra. Ale najlepším psychológom je sám Pán Boh.  

Ako je to s duchovnou formáciou obyvateľov útulku?
Duchovný život je tu bohatý. Čím viac sa modlíme, tým viac nás Pán Boh požehnáva. Pomáhame aj ďalším sociálnym zariadeniam a charitám v okolí i po Slovensku s prídelom mäsa, zemiakov a iných vlastných produktov. Duchovnou posilou nám boli aj púte, na ktorých sme sa doteraz zúčastnili v Ríme, Čenstochovej, Medžugorí, Zakopanom.

Ako vychádzajú ľudia z tohto centra s obyvateľmi obce?
Máme brilantné vzťahy s obcou a jej starostom, naši ľudia sa zapájajú do aktivačných prác v obci t.j. chodia kopať hroby, kosia záhrady po dedine, čistia obec.
Jedným z obyvateľov útulku je aj náš Podkoničan Ondrej Vráb, ktorý ochotne odpovedal na naše otázky:

Ondrej, ako si sa sem dostal?
Spával som vonku na ulici v Bystrici takmer rok, kde si ma všimol Ďurko Barla ml. s mamou Gitkou, ktorí o mne povedali pánovi farárovi Vladkovi Maslákovi a tak som sa sem dostal s ich pomocou. Som tu už dva roky.
Človeku samozrejme chýba sloboda, zamestnanie a vlastný domov, ale na druhej strane si uvedomujem, že tu sa musí dodržiavať poriadok, inak by to nemohlo fungovať. Stalo sa aj tu, že niekto zlyhal a odišiel, ale po čase sa znovu vrátil; vždy sa môžeme vrátiť. Ľudia sme tu rôzni, ale snažíme sa vychádzať spolu dobre. Časť býva v kláštornej budove v izbách zhruba po štyroch a so spoločnými sociálnymi zariadeniami na chodbe. Kúrime si v kachlových peciach. Budova oproti na druhej strane dvora je modernejšia, kde je už ústredné kúrenie a sociálne zariadenia máme na izbe. Ráno býva budíček pred šiestou, potom káva a o pol siedmej sú ranné chvály. Nasledujú raňajky a potom Vladko rozdelí úlohy. O dvanástej sa modlíme ruženec a potom máme obed. Práce pokračujú v lete do pol piatej a v zime do pol štvrtej. V lete, keď pracujeme so senom, tak aj dlhšie. V zime zasa treba odhadzovať sneh atď.. V podvečer mávame sväté omše tu v našom kláštornom kostolíku. Momentálne sa opravuje dedinský kostol sv. Michala, tak teraz sv. omše bývajú aj za účasti veriacich z dediny. Potom mávame voľno, pozeráme televízor, ja si rád zahrám biliard alebo čítam večer knižku. Večierku máme o 22. hodine. Pracujeme aj v sobotu do obeda, potom väčšinou upratujeme.
Z útulku nemôžeme vychádzať von počas voľna, ak, tak len so súhlasom a minimálne vo dvojiciach. Ja mám na starosti psa, ktorý momentálne stráži objekt budúceho domova dôchodcov, ktorý sa nachádza neďaleko našich budov a mal by sa otvoriť do Vianoc. Rekonštrukcia je už takmer skončená. Ešte donedávna som mal na starosti práce pri rekonštrukcii bytovky – vydávanie náradia, zabezpečovanie chýbajúceho materiálu atď., tiež som pomáhal pri obkladacích prácach aj na spomínanom domove dôchodcov.

Čo by si odkázal svojim známym, rodine, Podkoničanom?  
Možno som niekomu aj ublížil a je mi to ľúto. S rodinou som v kontakte. Chcem sa niektorým ľuďom poďakovať, hlavne Barlovcom.

Zariadenie Dobrý pastier môžeme na záver charakterizovať slovami p. farára Vladimíra Masláka takto:
„ Pomoc ľuďom v núdzi je ústredným bodom môjho života. Právo na dôstojný život a bývanie má každý človek. Život v útulku je jednou z príležitostí pre závislých ľudí a bez domova. Hneď na začiatku ľuďom hovorím, že nám ide aj o duchovnú terapiu. Ľudia, ktorí prichádzajú k nám, sa môžu rozhodnúť či majú o ňu záujem alebo nie. Ľudia z nášho útulku nielen pracujú, ale aj chodia na sväté omše, modlia sa a duchovné rozhovory vediem s nimi vždy, keď potrebujú riešiť otázky svojho svedomia.“
Srdečne ďakujeme za rozhovor d.p. Vladimírovi Maslákovi, Ondrejovi Vrábovi a nášmu p. farárovi Jozefovi Kunešovi, s ktorým sme túto návštevu uskutočnili.

Foto: Michal Vráb

Komentáre sú uzavreté