História farnosti

História farnosti

Farnosť Podkonice bola založená v roku 1787. Do tej doby patrila ako filiálka k Slovenskej Ľupči. Na základe dispozície južnej časti a objaveného ranogotického portálu usudzujeme, že pravdepodobne už v druhej polovici 14. storočia bol v Podkoniciach postavený jednoloďový kostolík s polygonálne ukončeným presbytériom, klasicky orientovaným na východ. Do kostola sa vchádzalo južným kamenným portálom s lomeným oblúkom, objaveným pri oprave fasád v roku 1957. Okolo kostola bol cintorín.

Prvýkrát sa kostol v Podkoniciach spomína v archívnych prameňoch až v roku 1657 v kanonickej vizitácii v Slovenskej Ľupči, kedy v súvislosti s reformačným hnutím patril dočasne evanjelikom.

V Historii domus, vedenej od roku 1803, je záznam o zahájení prístavby dňa 20. júla 1813. Severná stena lode bola zbúraná. Kostol bol rozšírený severným smerom pristavaním novej lode na západnej strane s vežou.

Prestavba a dostavba kostola trvala až do roku 1819. Po požiari v roku 1889 boli do veže kostola osadené tri nové zvony – Florián (570 kg), Ján (205 kg) a malý umieračik (8 kg), odstránené 22.11. 1916. V roku 1894 bol postavený nový chór, na ktorý bol umiestnený nový organ. Ďalšie stavebné úpravy pochádzajú z rokov 1919-20, kedy bola odstránená šindľová cibuľovitá strecha z veže kostola a nahradená ihlanovou pokrytou plechom.

V roku 1983 počas pôsobenia d.p. Jozefa Hrtúsa sa začala rozsiahla rekonštrukcia kostola. Murovaný korpus hlavného oltára bol čiastočne rozobratý a bolo vytvorené nové oltárne teleso z mramoru. Pritom boli odstránené aj dva bočné oltáre. Podlaha svätyne i lode bola vydláždená mramorom.

Ďalšie opravy mali už len charakter údržby.