Blog: Ako sme postavili kríž na Plešiach

Kríž Pleše 2014Uplynulo 23 rokov od chvíle, kedy kríž postavili kapucúni. Kríž, ktorý víta každého človiečika prichádzajúceho od Slovenskej Ľupče. Ochraňuje nás, Podkoničanov. Drží ochrannú ruku nad našou krásnou dedinou pod horami. 

V auguste tohoto roku mi Lubo Turčan poslal správu a fotografie, že našiel pôvodný kríž už zhnitý. Postavil ho teda na svoje miesto. Vybral som sa na Pleše spolu s Martinom Burianom. Kríž sme našli zvalený. Mal prehnitú spodnú časť.

Poveternostné podmienky urobili svoje za 23 rokov. Rozhodli sme sa, že kríž opravíme. Kríž sme zniesli dole na parkovisko. Vykopali sme aj pôvodný podstavec a zniesli tiež dole na parkovisko. Bola to taká malá krížová cesta pre nás.Starý kríž Podkonice Pleše

Rozhodli sme sa, že kríž bude väčší a stabilnejší. Pomerali sme Misijný kríž, ktorý máme pred našim kostolom. Podstavec a hrúbku sme presne skopírovali. Kúpil som drevo na píle. Hranol doviezol Peťo Ulbrik. Martin Burian doniesol farbu. Peťo Vráb – môj strýc za dva dni urobil kríž. Materiál na kovový podstavec doniesol Miloš Kostúr. Martin Lupták pozváral a natrel podstavec.

Podstavec vyniesli chlapci – Miloš Kostúr, Juraj Kostúr, Martin Burian, Marek Randa, Tomáš Styk na pleše a zabetónovali. Kríž sme spolu o dva dni osadili.

S pánom farárom Jožkom Kunešom a Jarom Kostúrom sme sa dohodli, že kríž slávnostne posvätíme. Pán farár zavolal kapucínov – Stanislava Kučáka a Juraja Slugeňa. V misijnú nedeľu 19. októbra 2014 sme sa slávnostne modliac ruženec presunuli z parkoviska na Plešiach hore ku krížu. Tam ho kapucíne spolu s naším duchovným otcom slávnostne posvätili.Posvätenie kríža Podkonice

Bolo nás spolu 50 ľudí. Počúvali sme príbeh, prečo kapucíni postavili pôvodný kríž ešte na jeseň 1991. „Chodili sa tam modlievať a to miesto chceli urobiť slávnostnejšie. Tak, aby nás chránil Pán Boh zhora“. Postavili na tomto mieste kríž, ktorý som ako dieťa považoval za súčasť môjho rodiska.

Kríž znovu stojí. Vďaka vám všetkým, sme mohli urobiť spoločne malú vec. Hreje ma to pri srdci, ako spoločne môžeme dokázať čokoľvek. Ak chceme.

Michal Gula Vráb

 

Komentáre sú uzavreté