Pôst, modlitba a skutky milosrdenstva

popolecMilí Podkoničania a návštevníci webu!

Popolcovou stredou vstupujeme do obdobia 40-denného pôstu, ktorý môže byť pre nás veľmi požehnanou dobou, ktorou sa pripravíme na slávenie dôležitých udalostí Veľkej noci. Aj samotný Pán Ježiš strávil čas v modlitbe a pôste na púšti vždy, keď ho čakali dôležité a ťažké okamihy v živote. Prichádza mi tiež na myseľ udalosť, keď apoštoli nevedeli vyhnať démonov z posadnutého človeka a keď ho napokon vyhnal Ježiš osobne, povedal im, že tento druh sa dá vyhnať len pôstom a modlitbou (Mt 17, 21.). Teda pôst a modlitba sú silnými duchovnými zbraňami voči pôsobeniu zla. Je to možnosť ako naše telo môže teraz pomôcť našej duši. Nakoľko pôst neznamená len zrieknutie sa jedla, ale najmä hriechu. Pekne to vystihol už v 5. storočí sv. Chryzostom, keď hovorí, že „pôst, to značí nielen nehýčkať žalúdok jedlami, ale aj neživiť si oči nečistým pozeraním, uši počúvaním ohovárania, ruky konaním nespravodlivosti.“ Aby sme to dokázali, potrebujeme posilniť svoju vôľu a tak sa dobrovoľne zriekame vecí, ktoré sú dobré, čím nadobúdame silu zriekať sa i vecí, ktoré nám škodia. Pôst je tiež ideálna doba na zápas so svojimi závislosťami (alkohol, drogy, cigarety, televízor, internet, workoholizmus, hriešne vzťahy…), ktoré nás oberajú o vnútornú silu.

popolec2

.
Pôst je však vždy neoddeliteľne spojený s modlitbou a so skutkami milosrdenstva. Bez tohto duchovného rozmeru, sa všetko zmení len na akúsi diétu, ktorá nás namiesto k Bohu, privedie k pýche nad tým, čoho všetkého sa dokážem zrieknuť. Teda nejde o akýsi ľudský výkon, ale o spoluprácu človeka a Boha v robení dobra vo svete. Preto samotným základom je prežívať pôst v posväcujúcej milosti (bez ťažkého hriechu v duši), inak bude hriech blokovať obrovské duchovné ovocie pôstu. Ďalším rozmerom je milosrdenstvo a almužna. Nejde pritom o akúsi ďalšiu „zbierku“, ale podelenie sa s vecami, časom a pod., ktorý by som inak venoval sebe. Už prví kresťania jedlo, ktoré si odriekli sami, darovávali chudobným, čím ich obeta získala i krásny ľudský a sociálny rozmer. Jednoducho Boh nám dáva teraz skvelú príležitosť pre osobný i duchovný rast.

Malý návod ako to urobiť prakticky:

1) Zbaviť sa ťažkých hriechov v duši, nech vo mne môžu pôsobiť maximálne duchovné účinky pôstu. Ak treba, pristúpiť i viac krát k sv. spovedi počas pôstu.

2) Vybrať si oblasť v ktorej vnímam, že by som sa mal zlepšiť a stanoviť si skutok, ktorý ma bude stáť nejakú námahu, ale ktorý dokážem praktizovať 40 dní (čoho sa chcem zriekať – jedlo, cigarety, sladkosti, televízor, … alebo aké dobro chcem robiť v pôstnom čase, ktoré bežne nerobím – denná účasť na sv. omši, modlitba sv. ruženca, čítanie sv. Písma…).

3) Vzbudiť si úmysel, na ktorý chcem pôstom získané milosti obetovať (za svoje manželstvo, deti, duše v očistci, budúceho manžela, našich zosnulých, farnosť, obec, krajinu, polepšenie pána farára…). Nech naše modlitby a obety majú konkrétne zameranie.

4) Každý večer zhodnotiť či sa mi to podarilo a svoje obety odovzdať Bohu v modlitbe a prosiť si od neho silu vytrvať.

5) Obeta: Peniaze, (ktoré som ušetril napr. nekúpením si cigariet, jedla) venovať na dobročinný cieľ. Alebo čas, ktorý som získal napr. nepozeraním televízora venovať svojej rodine, čítaniu sv. Písma, opusteným ľuďom…).

6) Je dobré, keď neprežívame pôst len sami, ale v spoločenstve – spolu v rodine, ako spoločenstvo veriacich pri sv. omši, nakoľko vedomie, že sa nesnažím len sám, to povzbudzuje vytrvať.

Cieľom pôstu je túžba po prehĺbení svojho vzťahu k Bohu (konanie pokánia) i za cenu osobných obetí, ktoré nás posväcujú a z ktorých majú úžitok i ľudia okolo nás. V pôstnej disciplíne katolíckej Cirkvi zaväzuje konanie skutkov kajúcnosti (napr. nejedenie mäsa v piatky) pokrstených ľudí nad 14 rokov. Samotný pôst je záväzný pre ľudí vo veku 18 – 60 rokov. Veriaci, ktorí zo zdravotných dôvodov (napr. cukrovka a pod.) nemôžu konať pôst, tento predpis neviaže. Počas Popolcovej stredy a Veľkého piatku sme viazaní zdržiavať sa jedenia mäsa a máme povinnosť sa postiť.

Vyprosujem vám, nech sme na konci pôstu vnútorne i ľudsky lepší!

Miroslav Spišiak,
správca farnosti

kriz

 

Komentáre sú uzavreté