40. deň po narodení Ježiša, teda 2. februára, slávia kresťania sviatok Obetovania Pána, ľudovo nazývaný Hromnice. Je to deň spätý so spomienkou na obetovanie Ježiša v jeruzalemskom chráme, keď ho Mária zasvätila Bohu Otcovi. V katolíckych kostoloch sa
na sviatok Obetovania Pána koná obrad požehnania sviec, liturgia svetla ako symbol očisty a procesia. Posväteným sviecam nazývaným Hromničky sa podľa tradície pripisovala ochrana pred hromom a bleskom.
V Podkoniciach sa na Hromnice večer pilo muchovuo, kto si nevypije, budú ho po celý rok muchy a ovady štípať. Deti sa poschádzali do jedného domu, navarili im čaju, kúpili limonády, napiekli kúskov, koláčov a užili všetko pri kriku a huriavku, kým ich gazdiná nevypravila každého po svojom. Muchovuo volajú niektorí aj priatkovuo, lebo sa niekedy spája s oldomášom na zavŕšenie zimných priadok.
Neviem či je ešte taký deň v roku, ku ktorému sa viaže toľko ľudových pranostík, ako je 2. február Hromnice.Hromnice sú považované aj za najvýznamnejší deň celého roka z hľadiska predpovedí počasia a úrody. Na Hromnice o hodinu více – to je hádam najzákladnejšia a naznámejšia charakteristika tohto dňa. Ďalšie pranostiky sú také ako všetky ľudové pranostiky – raz sedia, inokedy nie. Väčšina z nich prorokuje, že ak je na Hromnice poriadna tuhá zima, znamená to skorý príchod jari a pekné leto, a naopak, teplé Hromnice veštia studenú jar a zlú úrodu. Napríklad:
Ak je Hromničná Panna Mária mrazovitá, bude skorá a teplá jar.
Keď sú na Hromnice veľké chumelice, veselo si puká sedliak zo svetlice.
Keď slnko svieti na Hromničku, zbieraj slamu na chodníčku.
Radšej vidí bača na Hromnice vlka v košiari ako sedliaka v košeli.
Keď sú tiché, teplé Hromnice, budú búrlivé a snežné Kvetnice.
Iné hromničné pranostiky sa obmedzujú len na konštatovanie, že Hromnice sú začiatkom konca zimy.
Prešli Hromnice, koniec sanice.
Hromnice, zimy polovice.
Na Hromnice chumelice, nebýva už zimy více.
Dušan Koctúr hanimreje Zdroj : kniha Podkonice a encyklopédia ľudovej kultúry
